Vývoj, výroba a prodej sportovní letecké techniky pro motorový paragliding.
Pristátie
Veľa pilotov má samovražedné sklony nasadzovať na pristátie z nízkeho letu. To je najhorší spôsob akým spôsobom sa môže pilot rozhodnúť vykonať priblíženie na pristátie. Pomerne veľká letová rýchlosť a malá výška letu nedovoľuje včasné zníženie rýchlosti, pri čom logicky dôjde k strate výšky a v malej výške už nie je kam klesnúť a už vôbec nie je čas na podrovnanie potrebné pred pristátím. Všilmli ste si niekedy ako pristávajú piloti veľkých lietadiel ? Nikdy nepristávajú priamo z letu, ale najprv urobia okolo letiska v dostatočnej výške okruch počas ktorého si prehliadnu pristávaciu plochu a zistia všetky potrebné skutočnosti pre vykonanie bezpečného pristátia. Potom podľa smeru vetra nasmerujú lietadlo na pristávaciu plochu tak aby vietor bol v protismere – zníži sa tak pristávacia rýchlosť - premietnutá na zem. Pekne s vysunutými klapkami vedú lietadlo z výšky v zostupovom uhle na prah dráhy, ak by náhodou nejaká nepredvídaná okolnosť prerušila možnosť pristátia, jednoducho využijú prebytok výšky na získanie rýchlosti a následné stúpanie do bezpečnej výšky, kde má pilot dostatok času vykonať potrebné úkony na vykonanie opätovného bezpečného pristátia. Výška je jednou z hlavných zložiek bezpečnosti.
Presne takýto postup sa odporúča používať pri pristáti s PK. Optimálna výška na zahájenie zostupového manévru je okolo 25 – 30 m nad miestom pristátia. Spomínaná výška je dostatočná na to, ak by sa pilotovi niečo pri pristátí na ploche znepáčilo, mal čas využiť prebytok rýchlosti získanej v klesavom lete a pridaním plyn na motore začať stúpať a hľadať iné vhodné miesto na pristátie. Nechať PK nabrať rýchlosť a začať stúpať vo väčšej výške je lepšie ako sa trápiť tesne pri zemi s nadávkami kľučkovať pomedzi prekážky a čakať pokiaľ sa dostaneme do bezpečnej výšky.
Ak je pilot istý vhodnosťou priestoru na vykonanie pristátia, tak na voľnobehu s vypustenými riadiacimi šnúrami zostupuje priamo na vybraté miesto. Pilot vedie pristátie tak na plochu tak, že sa snaží pristáť pokiaľ možno v jej strede. Nie je to preto, že by nacvičoval presnosť pristátia, ale pre prípad, že by sa na poslednú chvíľu zmenili podmienky pristátia – napr. zosilnel – zoslabol protivietor – mal vždy dostatok času a miesta na konečnú korekciu pristávacieho manévru. Pravdepodobnosť úspešného pristátia je vyššia ak má pilot na ploche dostatok miesta aj keby bol na pristátie dlhý , alebo krátky. Pri zostupnom lete ”na finále” ešte v bezpečnej výške je nutné pre istotu dôkladne skontrolovať miesto pristátia a pokračovať v zahájenom manévri. Vo výške okolo 10 m nad terénom pilot začne riadiacimi šnúrami pomaly a plynule dobrzďovať PK tak, že sa tesne nad zemou PK dostane do vodorovného letu vo výške okolo 0,5 – 1 m. PK takto postupne stratí podstatnú časť svojej rýchlosti. V poslednej fáze vodorovného kedy PK stráca rýchlosť, pilot úplne stiahne riadiace šnúry a PK prebrzdí tak, že úplne stratí doprednú rýchlosť - v tej chvíli sa deje s PK nasledujúci dej – rýchlosť ktorá ešte drží PK v lete je malá – pilot úplným prebrzdením spôsobí to, že sa na PK na krátku chvíľu vytvorí maximálny vztlak pri minimálnej rýchlosti, PK má v tejto chvíli snahu akoby stúpať ale malá rýchlosť mu to nedovoľuje, veľký vztlak a veľký odpor ktorý pilot prebrzdením spôsobí, zastavia na okamih PK tesne nad zemou. V inej výške a za iných okolností by nasledoval pád so zbaleným vrchlíkom PK, ale tesne nad zemou sa stane to, že PK v začiatočnej fáze pádu kedy je rýchlosť opadania veľmi malá, pokojne umožní pilotovi pristátie na zem bez veľkej pristávacej rýchlosti. Čím je protivietor na pristátí silnejší tým aj pristávacia rýchlosť – premietnutá oproti zemi je menšia. Priemerná pristávacia rýchlosť sa pohybuje podľa plošného zaťaženia PK v rozmedzí 18 – 24 km/hod. Pristávacia a minimálna rýchlosť sú vždy menšie ako minimálna vzletová rýchlosť, pretože na vodorovný let je potrebne vydať menej energie ako na stúpavý let potrebný pri štarte kde sa vzletová rýchlosť pohybuje okolo 25 –32 km/hod. V prípade ak je protivietor natoľko silný, že má vyššiu rýchlosť ako je minimálna, alebo pristávacia rýchlosť PK, ľahko sa môže stať, že na pristátí bude PK s pilotom cúvať ! čo je veľmi nepríjemné ba až nebezpečné !!! Preto letovú činnosť treba presne dopredu plánovať vzhľadom na poveternostné podmienky a ich vývoj počas doby letu.
Tesne pred pristátím je potrebné vypnúť motor, kôli bezpečnosti svojej a bezpečnosti okolia a zabrániť tak prípadnej nehode ktorú by spôsobila jej rotácia napr. namotanie nosných šnúr pri páde vrchlíka PK do rotujúcej vrtule. Otáčajúca sa vrtuľa je veľmi nebezpečný predmet !!! Doba na zastavenie chodu vrtule z plného výkonu sa u paramotorov s pevným prevodom pohybuje okolo 2,5 – 3 sek. Čo je doba letu asi z výšky 5 m. Ešte v tejto výške máme teda šancu prerušiť pristávací manéver a začať stúpať. Pri odstredivej spojke kde nie je pevné spojenie vtrule s motorom sa doba zastavenia vrtule z maximálnych otáčok pohybuje okolo 15 – 20 sek. Čo je výška okolo letu 25 - 30 m nad miestom pristátia. Rozhodnutie sa v tejto výške o pristátí, alebo opakovaní pristávacieho manévru je diskutabilné, vzhľadom na veľký časový rozdiel oproti paramotoru s pevným prevodom. Ak zastavíme motor s odstredivou spojkou vo výške v ktorej je možné zastaviť motor bez odstredivej spojky potom pilot riskuje to, že padajúci vrchlík nosnej plochy PK sa dostane do rotujúcej vrtule a môže sa úplne zničiť !!! Pilot hneď po kontakte zo zemou a svojom úplnom zastavení sa otočí k PK čelom a pomocou riadiacich šnúr vedie PK kontrolovaným pádom na zem pred svojím zrakom – pri takomto spôsobe kontrolovaného pádu PK pred pilotom je pravdepodobnosť styku nosných šnúr a vrchlíku PK s prípadne rotujúcou vrtuľou, alebo inou časťou motra – horúci výfuk, hlava, valec – na ktorej by sa ľahko horľavé materiály z ktorých je PK postavený mohli vznietiť, prinajlepšom prepáliť.
Otočenie pilota čelom k PK po dotyku so zemou je potrebné tým viacej čím je sila protivetru na pristátí väčšia. Pri väčšej sile vetra sa nosná plocha PK počas pádu na zem dostáva do polohy svojho najväčšieho odporu a pri prudšom poryve vetra bez problémov strhne pilota na zem. Pilot otočením, proti padajúcemu PK, presunie svoje ťažisko na opačnú stranu a tak získa lepšiu stabilitu pre udržanie PK počas fázy najväčšieho odporu. Jednoduchým otočením, proti padajúcemu PK, pilot dokáže zabrániť svojmu pádu spôsobenému stiahnutím na zem a tak predísť poškodeniu paramotora, alebo svojmu poraneniu.
Výhodou motorového paraglidingu je to, že pilot môže v poslednej možnej chvíli, prerušiť pristávací manéver a za pomoci motora nabrať výšku na manévrovanie k novému pokusu o pristátie, pripadne môže znovu okamžite odštartovať, pokiaľ je PK v letovej polohe a motor v chode, ak sa dostane do takej situácie, že je potrebné ihneď po dotyku so zemou upaľovať smerom do luftu – napr. sa pilot ocitne nedopatrením na pozemku stráženom nepríjemným majiteľom disponujúcim prostriedkom istej ráže s vysokou úsťovou rýchlosťou projektilov.
Iný spôsob pristávania sa odlišuje tým, pilot motor vypne už na začiatku fázy zostupu na pristátie. Potom je postup pri pristávaní iný. Podobá sa na pristávanie s klasickým PK s vyšším plošným zaťažením na jednotku plochy – tento spôsob pristávania poznajú najmä piloti s vyššou živou váhou lietajúci na menších plochách PK. V záverečnej fáze letu, pilot nasmeruje PK s vypnutým motorom, proti smeru vetra. Vo výške 10 – 15 m nad pristávacou plochou pilot nechá PK nabrať rýchlosť – ktorá bude slúžiť na udržanie stability a riaditeľnosti PK pri pristávacom manévri. Vo výške 2 – 4 m nad pristávacou plochou bude pilot PK dobrzďovať tak, že PK bude strácať postupne rýchlosť pri postupnom klesaní – tesne pred dotykom so zemou pilot PK úplne prebrzdí a pristane. Tento spôsob pristátia používajú najmä začiatočníci motorového lietania, ktorý sú takto zvyknutý pristávať z klasického paraglidinu, pri tomto spôsobe pristátia sa však stráca možnosť prerušenia pristávajúceho manévru, pretože pilot vypol motor skôr – v takomto prípade pozor na nahnevaných a ozbrojených majiteľov pozemkov, kde sme sa takto neuvážene, bez možnosti opätovného vzletu, rozhodli pristáť a stať sa dobrovoľne živým terčom pre potešenie spomínaného majiteľa pozemku. Takto sa oplatí pristávať naozaj iba na miestach ktoré sú dobre známe a bezpečné.
Dotazy a objednávky vyřizuje ing. Jiří Bien.
bien@ppg-panorama.cz |
tel.: +420 608 27 99 17 | Denisova 748, 506 01 Jičín